Kostrové svaly tvoria obrovskú masu tkaniva schopnú pojať značné množstvo energie. Zásadné je vedieť, kedy tento proces aktivovať.
Pasívny odpočinok bezprostredne po jedle znamená, že bunky nemajú vonkajší stimul pre rýchlejší príjem energie z krvného obehu.
Keď kráčate, svaly dolných končatín, stabilizátory trupu a jemne aj ruky vykonávajú sériu kontrakcií. Každá táto kontrakcia vyžaduje energiu.
Tento dopyt sa odosiela na bunkovej úrovni. Receptory sa stávajú senzitívnejšími na zložky, ktoré práve kolujú v systéme po strávení potravy. Jemná aktivita pôsobí ako spúšťač plynulého toku – energia sa nehromadí v systéme, ale je cielene distribuovaná do tkanív, ktoré ju práve využívajú.
Po prijatí stravy organizmus sústredí prietok krvi do tráviaceho traktu. Zostaneme sedieť. Zvyšok tela je v stave pokoja a dopyt po energii zo strany kostrového svalstva je minimálny. Vnútorné mechanizmy musia zvládnuť distribúciu energie bez asistencie mechanického pohybu.
Prechod do jemnej chôdze mení pomer. Krv naďalej zabezpečuje trávenie (keďže záťaž je nízka), no zároveň svaly generujú dopyt po "palive". Výsledkom je efektívnejšia absorpcia živín bunkami a predchádzanie pocitu ťažoby po jedle.
Intenzívne cvičenie spustí stresovú reakciu (boj alebo útek). Telo vtedy odkloní krv z tráviaceho systému do svalov. Cieľom po jedle je však podpora trávenia, nie jeho zastavenie. Preto je kľúčová len ľahká intenzita.
Fyziologický princíp funguje bez ohľadu na zloženie makroživín. Po každom jedle sa v tele nachádza energia, ktorú je potrebné spracovať. Samozrejme, ťažké a veľké porcie môžu vyžadovať trochu pomalšie tempo pohybu na začiatku.
Najvyššia efektivita sa dosahuje, ak s pohybom začnete do 30 minút. Avšak aj aktivita po 45 minútach je pre celkový organizmus prospešnejšia ako úplná pasivita.